"Celé územie Slovenska nie je úplne vyvážené chránenými územiami .
Napríklad v okrese Trebišov sa pýtajú, prečo nemajú národný park, či je
ich územie menejcenné ako Vysoké Tatry," hovorí Miklós. Zhodnotil, že najväčšie slovenské pohorie Slovenské rudohorie nie je ani chránenou krajinnou oblasťou. "Nie je to úplne vyvážené, ale vyhlasovanie chránených území nie je dodnes jednoduché," tvrdí.
Miklós vysvetľuje, že ochrana prírody nemala do roku 1990 ústredný
orgán. Patrila do rôznych sfér, pod rezort kultúry či rezort lesov a
pôdohospodárstva. V roku 1990 sa vytvorila Slovenská komisia pre životné
prostredie, ktorá bola predchodcom ministerstva životného prostredia. "Preniesli sa tam právomoci ochrany prírody. To bola jedna z rozhodujúcich vecí," skonštatoval Miklós.
Národné parky boli v 90. rokoch samostatné organizácie a mali svojich
riaditeľov. Snahou Miklósa počas jeho funkcie ministra bolo rozšíriť
ochranu prírody na celé územie. Dôvodom podľa neho bolo, aby sa všade
ochránila príroda s rôznym stupňom. "Z tohto dôvodu sme rozdelili
celé Slovensko na pôsobnosť jednotlivých správ národných parkov a
chránených krajinných oblastí (CHKO)," povedal.
V roku 2000 boli národné parky a CHKO začlenené pod Štátnu ochranu prírody SR.
"Riaditeľom sa to nie príliš páčilo, ale išlo o tom, aby sme prekryli
celé Slovensko nejakou odbornou organizáciou ochrany prírody," poznamenal Miklós.
Pokračuje, že v roku 2002 prijali nový zákon o ochrane prírody, kde sa
určila celoplošnosť a ochrana prírody sa rozčlenila na päť stupňov. Toto
členenie ostalo dodnes. "Posledných päť až šesť rokov sa pristúpilo k
zonácii. Veľa sa o tom hovorí, ale nemyslím si, že je to rozhodujúci
krok pre ochranu prírody," skonštatoval Miklós.
Spomína, že po vstupe Slovenska do Európskej únie prišla povinnosť
vyhlásiť sústavu chránených území európskeho významu Natura 2000. "Museli sme určiť, ktoré budú tie územia. To bola ťažká vec, lebo tam došlo ku ohromným hádkam s majiteľmi a užívateľmi území," povedal pre TASR Miklós s tým, že nakoniec odovzdali zoznam území Natura, no dodnes nie sú všetky vyhlásené za chránené.
Miklós považuje vyhlasovanie území Natura 2000 za veľkú zmenu. V tom
čase sa preto prijímali novely a rozmýšľalo sa, ako zosúladiť "naturácke územia" so slovenskou národnou sieťou. "Dodnes to nie úplne čisté, ale nejako to ide," podotkol.